Fakty a varovania

Počas nášho cestovania po ďalekom Sibíre sme neraz len tak čumeli a nechápali keď sme boli svedkami alebo dokonca aj účastníkmi niečoho fakt čudného, nepochopiteľného či dokonca až záhadného. Takto sú označené pozitívne veci. Všetko, čo bolo proste len čudné, alebo neboli až taký problém je označené takto. Táto farba sú už horšie veci a TOTO sú katastrofy. Je to asi dosť subjektívne, ale pokúšal som sa to odstupňovať asi podľa toho, koľko problémov nám to na danom mieste a v danom čase spôsobilo.

POZITÍVNE VECI – je ich FAKT veľa, budú pridávané postupne...

Predavačky v obchode ignorujú zákazníka – to je zaužívané, predavačka reaguje až po oslovení „ďévuška“. Je dosť nepríjemné keď takto treba oslovovať staršiu pani, ale tak to proste funguje.

Prakticky všade sa dá dorozumieť iba po Rusky – len veľmi málo ľudí ovláda nejaký iný jazyk ako Ruštinu. Videli sme mnoho zúfalých „inostrancov“. Dokonca ani ženská na informáciách na Vnukovskom letisku nevedela ani ceknúť inak ako po Rusky – a to už je riadny masaker.

Nikto sa nepýta či je miesto voľné, napríklad v bufete a tak – keď si niekto chce v bufete (a možno aj v reštaurácii) prisadnúť ku stolu, tak sa nepýta že či je miesto voľné – proste si tam sadne a hotovo.

V rade sa síce stojí, ale predbieha sa a strká sa dopredu – fakt dosť nenormálne a pre našinca ťažko zvládnuteľné. Nieje ku tomu čo dodať. Jediná výnimka boli autobusová vlaková stanica, ale aj tam to funguje princípom „stojím za vami, držte mi miesto“ - proste bordel na kolečkách, človek má pred sebou už iba dvoch ľudí, ale „v skutočnosti“ je ich tam aj pätnásť.

Všetko trvá príšerne dlho – na úplne všetko sa abnormálne dlho čaká. Nespomeniem si teraz na detaily, ale často nám to UŽ FAKT liezlo na nervy. Pochopiteľne sa všetci tvária že to tak ma byť.

Nemá význam niečo plánovať, nemožno SA NA NIČ SPOĽAHNÚŤ – proste hrozné. Napríklad jediné spojenie po jazere Irkutsk-Olchon nefunguje - „korabeľ nerabótajet“. Na otázku že kedy korabeľ opravia sme dostali kúzelnú odpoveď: „niktó neznájet“. To je príklad za všetky. Nakoniec sme cestovali autobusom, ale až na druhý deň.

Hygiena, WC – tak to je proste horor. Všetky verejné WC sú v katastrofálnom stave a to po každej mysliteľnej stránke. Najhoršie je, že aj keď už niekde je normálny záchod namiesto tureckého, tak je väčšinou tak či onak HROZNE ZASVINENÝ. Dôvodom je, že ANI ZĎALEKA nie všetci VEDIA AKO SA NORMÁLNA HAJZLOVÁ MYSA POUŽÍVA! DOTYČNÍ NA ŇU VYLEZÚ A TAK ROBIA POTREBU! Použitý papier NESPLACHUJÚ, ALE ODHADZUJÚ DO SMETNÉHO KOŠA. Až keď som to videl na vlastné oči, tak som pochopil že prečo bola na WC vo vlaku tabuľka, že na mysu sa nesmie vyliezať.

Postupne tu budem pridávať ďalšie informácie (A HLAVNE POZITÍVNE VECI, ktorých je samozrejme veľmi veľmi veľa)

(c) 2007 www.zincica.de

Len pre poriadok a aby bolo jasno: celý obsah tejto stránky je súkromným vlastníctvom autora (to znamená mňa a mojej manželky). Všetky materiály tu zverejnené je dovolené používať a rozširovať v ľubovoľnej podobe na súkromné účely. V ŽIADNOM prípade nieje dovolené akýmkoľvek spôsobom používať alebo zverejňovať akékoľvek materiály z tejto stránky na akékoľvek podnikateľské, reklamné, alebo iné, nie čisto súkromné účely bez písomného povolenia autora.